Ahoj, som
Betka, Slovenka z Českého Švýcarska
Túto časť som sa rozhodla napísať po slovensky - jazykom, ktorým sa bavíme doma, pretože popisuje môj život v zákulisí. Čo robí Slovenska v Sudetech?
Zaviala nás sem s rodinou náhoda. Po rokoch v pracovnom stereotype, sme potrebovali zmenu a šialené ceny nehnuteľností nás dohnali k nečakanému kroku - vymazať všetky filtre v inzerátoch. Predstavu domčeka so záhradou síce vystriedal panelák, ale prijali sme túto výzvu a vykročili do neznáma… Vďaka tomu dnes dýchame priamo v lese.
Kto som bola predtým?
S prestávkami som už od ZŠ robila jógu a prácu s dychom som sledovala dovtedy výlučne pri cvičení a relaxácii. Vďaka jóge v mladom veku, kedy hlava do toho ešte moc nekecá, som prežila uvedomie, že myseľ dokáže kopec vecí. Naučila som sa napr. zastaviť si rýchlo čkanie (čkytavku) len dychom a koncentráciou. Bola som si preto odjakživa istá, že myseľ dokáže čokoľvek, len ju nevieme dobre používať.
Dieťa síce menej hlavou kritizuje, ale tiež veci nerieši, takže som potom ako skoro každý v mojim okolí nastúpila na vlak dokazovania si vlastnej hodnoty cez výkon.
Bilingválne gymnázium sa zásadne zapísalo na mojom mentálnom zdraví, zeskalovalo pocity nespravodlivosti sveta a osobnej krivdy. Po tom, ako som nepochopitelne nezmaturovala, som asi nenašla lepší spôsob, ako dokázať svetu, že nie som predsa blbá, než ísť na dve výšky. Tam sa naplno presadili moji démoni - štúdium po nociach a nízka sebahodnota podčiarknutá párty alkoholizmom mi naplno zeskalovali zdravotné problémy. Našťastie som sa po pár neúspešných pokusoch dostala k úžasnej doktorke, ktorá mi upravila životosprávu a naučila ma viac sledovať svoje fyzické prejavy, ale z krysieho kolečka sa vystupuje ťažko.
Študovala som rôzne v zahraničí, praxovala vo významných inštitúciách a odborne velmi napredovala. Bolo to super. V podstate sa mi velmi študijne darilo a pokračovala som očakávateľne na doktorát. A to, aj keď som celú dobu mala v sebe silný impostor syndróm a čakala, že už to každú chvíľu predsa musí prasknúť...
Vedenie na univerzite mi dalo veľa priestoru pre sebarealizáciu, mala som super šéfa a práca ma tam bavila. Popri doktoráte som pracovala ako vedecký pracovník na zaujímavom projekte a stávala som sa pomaly odborníčkou v obore. Až na to, že s mojimi vlastnosťami perfekcionistu, čo sa ku všetkému sám napíše, dochádzalo často k pádom. Prázdnotu vo mne to nezapĺňalo, ale iný plán som nemala. V dlhoročnom boji samej so sebou sa striedali tvorivá práca po večeroch a bádatelské explózie s vyčerpaním a autoimunitnými problémami.
Silným momentom bolo, keď som dostala menšie štipendium na Oxforde. To už som si povedala: “Dievča, čo už viac môžeš chcieť? Kam sa akože chceš dostať..? Sa zobuď už.” Čo s prácou, ktorú máte radi, ale zároveň vás zožiera?
Tehotenstvo mi dalo možnosť rozhodnúť sa. Buď zostanem a dizertačku budem dopisovať po nociach popri dieťati, tak ako mnohí ďalší, alebo seknem dobre rozbehnutú kariéru a uvidí sa. Nebolo to ľahké. Vedela som len, že ja nechcem ísť na 300% popri rodine. Zvolila som neistý krok do neznáma.
Žijeme v najlepšej možnej dobe na zmenu. Sme dosť slobodní na to, aby sme vzali zodpovednosť za svoj život do vlastných rúk. Nevieme v momente zmeniť všetky svoje dlho zakorenené návyky, ale vieme obmedziť prostredie ich rastu a pomalinky pracovať na preprogramovaní hlavy. Uvidíme, čo prinesie život.
Pár zaujímavostí o mne
›› pracovala som s archívnymi prameňmi a na vývoji softvéru na rozpoznávanie rukopisného písma
›› študijne a pracovne som precestovala polku Európy
›› mám manžela a dcérku Medu (námet z knihy Ágnes a zakázaná hora)
›› dnes bývam vedľa lesa a zbožňujem škrabkanie hlavy
© 2025 zkrotdech.cz